Miestnosť číslo jeden:
Stretávam rodičov,
Sú milí...dávajú mi jesť a piť
Posielajú ma spať...nie sú zas až takí milí
Miestnosť číslo dva:
Plno malých človiečikov všade okolo mňa.
Počkať aj ja som malý človiečik.
Neposielajte ma spať. Maami!!
Miestnosť číslo tri:
Troška menej troška väčších človiečikov
Všetko podstatné som sa už aj tak naučila v miestnosti číslo dva:
Že každý má rád len seba, okrem rodičov tí ma majú radi,
Teda keď ma zrovna neposielajú spať.
Miestnosť číslo štyri:
Stretávam seba. Snažím sa zistiť kto som ja.
Chcem byť pekná. Lebo pekných ľudí majú ľudia radi.
Maľujem sa, lebo aj moje kamarátky sa maľujú.
Mám samé jednotky. Smejú sa mi.
Ale mňa baví mať samé jednotky...
Miestnosť číslo päť:
Stretávam teba. Ľúbim ťa. Chcem ťa túžim po tebe. Páčiš sa mi.
V tejto miestnosti chcem byť navždy.
Z tejto miestnosti už neodídem. Nikdy!
Odchádzam! Zbohom...Milovala som ťa
Veď ty vieš.......
Ockooo!!!
Miestnosť číslo šesť:
Znova stretávam seba. Ale už som niekto iný. Kto som?
Stále neviem.
Musím sa učiť!
Mami, ocko prosím chcem spať!
Prosím chcem spať. Nie musím sa učiť.
Miestnosť číslo sedem:
Stretávam alkohol.
Žijem! Konečne žijem vo víre hudby a tanca...
Spravila si zo mňa stroskotanca!!
Žijem!
Miestnosť číslo osem:
Skúška dospelosti! Čo? To kedy som vstúpila do ďalšej miestnosti?
Skúška? dospelosti? Otváram dvere stále nových miestností a neobzerám sa
Maturujem. Kedy? Zajtra. Chcem spať! Chcem ísť späť no tie dvere sú už zamknuté...
Miestnosť číslo deväť:
Som to ja!!! Krásna milá pôvabná...
Všetky dvere otvorené
Všetky rany zahojené
Som to ja
Miestnosť číslo desať...otvorená!!
Komentáre